Kvalitné leporelo alebo Prečo dnes deti nečítajú knihy

Autor: Katarína Tušová | 23.7.2015 o 10:59 | Karma článku: 4,74 | Prečítané:  860x

Knihy som čítala odmalička a rada. Mojou prvou prečítanou knihou boli Slovenské ľudové rozprávky od Pavla Dobšinského.  

 

Čítala som v škôlke ostatným deťom, tie to ešte nevedeli. Tak som si vlastne našla aj svoju prvú škôlkarsku lásku. Potajomky som mu pod stolom predčítavala z knižiek. Na lásku z materskej školy sa nikdy nezabúda. Tuším, že sa volal Boris. Alebo tak nejako.... Zabudla som.

Doma som čítala rozprávky bratovi na dobrú noc. Keď som nastúpila do školy, patrila som medzi najlepších "čitateľov". Šlabikár a čítanku som prečítala hneď a tak som dostala od učiteľky knihy navyše. Všetky mi poničila včeličkami. Nech jej je zem ľahká, ale nikdy jej to nezabudnem. Čítala som všetko, čo sa mi dostalo pod ruku. Keď som vyhrala Hviezdoslavov Kubín, opäť som ako výhru dostala knižku, ktorú som už dávno mala prečítanú. Keď som dočítala školskú knižnicu, pustila som sa do obecnej.

Vždy, keď som dostala od našich knižku, ešte v ten deň som ju prečítala. Mamina si zvykla zo mňa robievať srandu, že si vôbec nevážim knihy. Na základnej som čítala dievčenské, historické a životopisné romány. Tie dievčenské vo mne vyvolali mylnú predstavu o princovi na bielom koni, ktorý nikdy nepríde. Aspoň nie taký, ako som si vtedy myslela. Na strednej som čítala francúzsku literatúru, filozofiu a všetko, čo som "musela"....No a okrem toho, všetko, čo sa mi páčilo. Zbožňovala som Baudelairea. Zbožňujem ho stále. Či poézia alebo lyrizovaná próza. Moje Les fleurs du mal (Kvety zla) sú v takom stave, že by ste veru cez moje poznámky už toho veľa neprečítali, o Petits poemes en prose (Malé básne v próze) nemožno povedať nič iné. Jeho oxymoróny nemajú konkurenciu.

V poslednom čase čítavam pre môjho priateľa, ktorému sa páči moje čítanie, no najmä čítam mojmu synovi, ktorému chcem vštepiť lásku ku knihám aj v dnešnej dobe. 

Prečo?

Pretože chcem, aby mal možnosť ujsť do vlastného sveta fantázie, keď sa mu ten reálny páčiť nebude. Pretože chcem, aby jeho slovná zásoba obsahovala viac slov ako iba internet, tablet, mobil, facebook, ipad a všetky ostatné jablkové veci začínajúce sa na i so stále novým pokračovaním. Pretože chcem, aby si raz pamätal chvíle, keď pri mne sedel a ja som mu čítala rozprávky a on mi zaspal na kolenách. (Dobre, aj ja si to chcem pamätať :)...)

Do dnešného dňa som čítala všetko. Keď otvorím knihu, ovoniam tú úžasnú vôňu papiera (smrť čítačkám) a začítam sa, tak okolitý svet pre mňa prestane existovať.

Prečo dnes deti nebavia knihy?

Áno, jasné, všetci poznáme teóriu o médiách a ich vplyve na detskú dušičku. Nevyvraciam. Plne s ňou súhlasím.

Ale čítali ste niekto dnešné knižky pre deti? To sú také braky, až sa hanbím, že vôbec môže niekto niečo také predávať. Ok, o tom potom. Dnes som šla vyberať iba leporelo, predsa má iba 9 mesiacov a Čačky hračky od Kristy Bendovej a podobné detské knižky mu čítam ešte tie, ktoré čítavala moja mama mne.

Niečo vám poviem, vybrať leporelo je umenie! Nájsť pekné leporelo so zvieratkami, ktoré sa na seba aspoň trochu podobajú je naozaj ťažké, pretože z každej police na vás vyskakuje Máša a medveď alebo slabé preklady z iných jazykov. Nájsť leporelo so zvieratkami, ktoré v reále niečo robia, niečo ako iá, mňau, hav-hav, kroch kroch a kotkodák a aby sa zvieratka aspoň podobali na to, čím majú byť a aby stránky neboli zbytočne preplnené obrázkami, je naozaj ťažké. Dieťa sa aj tak nesústredí na viac ako jeden obrázok. Keď to chce dokázať, tak sa potom nesústredí ani na jednu vec a tam niekde podľa mňa pramení nezáujem o čítanie. Nedokážu sa sústrediť.

Priveľa obrázkov, ktoré sa už veľmi nepodobajú na to, na čo majú. Naozaj som pri niektorých rozmýšľala, či to je žirafa alebo lev. Priveľa stupídneho textu. Nezmyselné riekanky a básničky. Bez rýmu, bez rytmu a nedokončené. Týmto kŕmime naše deti? Čo budú čítať neskôr, keď už ani v rannom veku nemajú prístup ku kvalitnej literatúre? 

Áno, dá sa vybrať. Ešte šťastie, že na pultoch stále vidieť mená ako Bendová, Ďuríčková, Podjavorinská, Hevier, Dobšinský a iní slovenskí kvalitní spisovatelia.

Jedna mamička v Panta Rhei sa pozerala len po čo najfarebnejších a na prvý pohľad do očí bijúcich knižkách. Chvíľu sa len tak prechádzala a rozmýšľala, čo zobrať. Neprelistovala si ani jednu knižku. Zobrala čosi veľmi farebné s názvom, ktorý som už zabudla. Zrejme ma veľmi nezaujal. Keď odišla, podišla som k polici a vybrala si tú istú knihu, ktorej kópiu si ona kúpila a prelistovala som ju, očami rýchlo prečítala...

Chúďa dieťa, ktoré ju bude čítať. Ďalších zbytočne vyhodených 5 eur. Kniha právom ostane zaprášená v tej najvyššej polici a dieťa bude v rukách oveľa radšej zvierať tablet namiesto knihy...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?